Vedeli ste, že 75% úmrtí vo vode sú zapríčinené alkoholom? Zvyšných 25% tvorí mix rôznych chorôb, akými sú epilepsia či cukrovka, no i nedostatočná pozornosť a zodpovednosť rodičov, či detí.

Počas dovolenkovej sezóny nebezpečenstvá okolo nás rapídne vzrastajú. I keď je možnosť úrazu vo vode väčšia ako kdekoľvek inde, mnohí z nás sa nebojácne a nevedomky vystavujú jeho vplyvom. Možnosť kúpania sa v mori, bazéne alebo prírodných jazerách či bagroviskách je rovnako lákavá aj zradná.  A preto je na mieste položiť si otázku: Dokázali by ste identifikovať topiaceho sa človeka a patrične na túto udalosť zareagovať?

Paniku, ktorá sprevádza hypoxiu poznáme snáď všetci. Určite sa stalo aj vám, že ste sa v detstve nechtiac „nadýchli“ vody a začali sa dusiť. Spomínate si, ako v strese reagovalo vaše telo?

Teraz si predstavte situáciu. Vo vode vidíte jedinca, ktorý nekontrolovane špliecha a zametá rukami. Nuž, pravdepodobne sú v jeho blízkosti kamaráti, s ktorými sa hrá na „Čeľuste IV: Odplata“. V takejto situácii by ste mali vedieť, že topiaci sa človek je paralyzovaný a má dosť starostí s načerpaním akéhokoľvek prístupného kyslíka, preto si nedbalé rozhadzovanie rukami v takejto situácií veľmi rád odpustí. Je však pravdepodobné, že sa bude postihnutý načahovať rukou čo najvyššie nad hladinu a pokúšať sa zachytiť niečoho, čo by mu pomohlo pri vynorení. Už ste pochopili, prečo sa hovorí „topiaci sa slamky chytá?“

Ok, takže prvý krok je za nami. Vypátrali ste topiaceho sa človeka – čo ďalej? Rozhodujúci je fakt, či viete plávať, alebo nie.  Ak ste skúsený plavec, efektívne zahadzovanie oblečenia ide stranou a vašou prioritou sa stáva vytiahnutie topiaceho sa z vody. Ak plávať neviete, chopte sa akýchkoľvek pomôcok na vylovenie postihnutého. Sekundy sú pri hypoxii častokrát rozhodujúce. Môžete si pomôcť kolesom, alebo lanom a dbať na to, aby vás pacient nevtiahol pod vodu. Ak k nemu doplávate, väčšinou postihnutého nachádzate v stave, kedy má otvorené ústa, sklenený pohľad a jeho telo je vláčne. Uchopte ho zozadu, upevnite pod pazuchami a snažte sa jeho hlavu držať nad vodou.

Pokiaľ sa vám podarilo človeka opatrne vytiahnuť z vody, musíte ho stabilizovať a uskutočniť prvotné vyšetrenie. To znamená, že zisťujete prítomnosť vedomia a kontrolujete funkcie dýchania. Hľadáte vonkajšie krvácanie a až po vykonaní týchto kľúčových bodov môžete zavolať záchrannú službu.

V prípade, že pacient nedýcha a nemá pulz, začnite kardiopulmonálnu resuscitáciu. Pri dospelom človeku tridsaťkrát zatlačíte v oblasti hrudníka, hlavu dáte do záklonu a dvakrát vdýchnete. Takto pokračujete dovtedy, kým sa pacientovi neobnoví dýchanie a srdcová činnosť. Odporúča sa taktiež pokračovať s resuscitáciou, kým nepríde zdravotná služba, ktorú privoláte na čísle 112.

Pozor! Ak sa topí dieťa, zahájite primárnu kardiopulmonálnu resuscitáciu piatimi vdýchnutiami a následnými tridsiatimi stlačeniami hrudníka. Potom dvakrát vdýchnete vzduch a celý proces opakujeme v pomere tridsať zatlačení k dvom vdýchnutiam.

Sekundárne by ste mali zabrániť podchladeniu, čiže vyzliecť postihnutému mokré veci, poprípade ho zabaliť do deky, alebo uteráka.

A na záver je tu niekoľko rád ako sa vyvarovať topeniu:

1. Plávajte len tam, kde dosiahnete na dno.
2. Skontrolujte, aké sú riziká na mieste, kam sa idete kúpať.
3. Neskáčte do vody z veľkých výšok. Hĺbky môžu byť klamlivé rovnako ako skaly/útesy, ktoré z tak veľkej diaľky nevidno.
4. Pred plávaním v chladnej vode sa rozcvičte. Nie je nič horšie ako dostať kŕč.